Vláda nás žmýka, kde sa dá, sťažujú sa kníhkupci. Aj s nižšou DPH je situácia napätá. O budúcnosti kníh a kníhkupectiev sa koncom roka otvorila pomerne búrlivá diskusia aj na Slovensku, keď minister financií Ladislav Kamenický informoval, že v rámci konsolidácie zvýši sadzbu dane z pridanej hodnoty na 23-percent. Vydavatelia vtedy hovorili o devastačnom dosahu návrhu. Verejnosť zase pohoršil Kamenického citát o tom, že knihy si kupujú najmä bohatí ľudia. Nakoniec sa minister poddal tlaku a od januára 2025 DPH na knihy znížil z vtedajších desiatich na päť percent.
Nižšej dani sa Kamenický bránil, zachraňuje vydavateľstvá
„Za mňa som urobil všetko a budem čakať, čo urobia kníhkupectvá, či tam budú ceny o 10 – 20 percent nižšie,“ varoval v tom čase Kamenický vydavateľov. Onedlho sa však ukázalo, že vydavatelia kníh nebudú mať priestor na znižovanie cien. „Od pandémie zažívame niekoľkoročné postupné zdražovanie, zvýšili sa ceny papiera, energií, dopravy,“ poukazuje Marek Néma, generálny riaditeľ vydavateľstva Ikar. Pribudli im aj náklady navyše, napríklad v podobe transakčnej dane či väčších nákladov na zamestnancov. Za posledné roky rekordne vzrástla minimálna mzda, od januára tohto roku sa zvýšil aj odvod do zdravotnej poisťovne. Ide o podobné výdavky, ktoré nakoniec dostali na kolená aj české Levné knihy. V podanom insolvenčnom návrhu firma opisuje, ako sa jej problémy začali ešte počas covidovej pandémie a postupne ju zasiahla vysoká inflácia, rastúce ceny energií a drahí zamestnanci.
Slovenské vydavateľstvá a kníhkupectvá, ktoré denník SME oslovil, sa zhodujú v jednom – päťpercentná daň im, či už v menšej alebo väčšej miere, pomohla. Nižšia DPH pomohla vykryť vyššie náklady, ktoré aktuálne majú. Na druhej strane poskytla bariéru pred prudkým zdražovaním, ktoré by inak hrozilo, ak by sa Kamenického názor nepodarilo zmeniť. „Pomohlo to v tom, že ceny kníh nestúpli tak výrazne, ako by tomu bolo v prípade plánovanej 23 percentnej DPH. To by bolo pre mnohé vydavateľstvá likvidačné,“ poukazuje Néma.
Vláda ich žmýka, museli znížiť počet vydaných kníh
Vydavatelia a kníhkupectvá sa zhodujú, že ani nižšia DPH nedokázala celkom vykryť náklady, ktoré podnikateľom za posledné roky vzrástli. Priznávajú, že preto ceny kníh nakoniec vzrástli. „Keby sa DPH neznížila na päť percent, tak by knihy stáli ešte viac, takže to bol určite dobrý krok a knihy by rozhodne mali mať nižšiu DPH,“ hovorí Janka Tománek, marketingová manažérka z Albatros Media Slovakia.
Aj napriek tomu sa niektorým kníhkupectvám prežiť nepodarilo. Po desiatich rokoch v čase okolo Vianoc zaniklo napríklad známe Artfórum v Banskej Bystrici, popri ktorom vzniklo v minulosti už samostatne fungujúce vydavateľstvo Literárna bašta. „Mohli by sme sa dlho rozprávať o zložitej globálnej situácii na knižnom trhu a kríze malých kníhkupectiev. Napokon, nie sme jediní, ktorí zatvárajú…My sme sa však vždy radšej bavili o knihách, a to je možno jeden z dôvodov, prečo musíme naše kníhkupectvo zatvoriť,“ informovali vlani v zime o zániku kníhkupectva na svojej sociálnej sieti.
Zánik tento rok hrozí aj ďalším. Iní sa snažia šetriť, kde sa dá. V roku 2024, keď Kamenický spomínal zníženie sadzby DPH, opakoval, že očakáva, že si predajne znížia svoje marže. Pozrieť sa chcel najmä na marže Martinusu a Panta Rhei. V súčasnosti už túto tému nespomína.
Zuzana Sabová, majiteľka kníhkupectva Myjava a členka predsedníctva Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska, hovorí, že človek v núdzi hľadá akýkoľvek spôsob, ako znížiť náklady tak, aby veľmi neutrpel jeho príjem. Niektorí podľa nej skrátia otváracie hodiny v zime, vďaka čomu ušetria na energiách a poplatkoch za kúrenie. Iní zrušili besedy či ponuku tovaru. Ak je niekto v prenájme, môže zmenšiť priestor kníhkupectva, prepúšťajú sa zamestnanci, znižujú sa im pracovné úväzky. „Začína to byť neúnosné, vláda nás žmýka čím ďalej, tým viac. Mám pocit, že potrebuje zničiť všetko, čo ešte ako tak funguje. Slovensko je na tom po každej konsolidácii ešte horšie ako predtým,“ hovorí Sabová.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už pred časom upozornila, že dôsledky konsolidácie pocítia firmy, ako aj ekonomika krajiny výraznejšie tento rok než vlani. Rovnako tak ju viac vidia ľudia aj na svojom bankovom účte. Néma z Ikaru poukazuje, že kvôli konsolidačným opatreniam uvažujú strategickejšie a sú opatrnejší. Každý titul, ktorý chcú vydať, podrobia analýze, zaoberajú sa výškou prvonákladu a či a za ako dlho, budú v prípade veľkého záujmu, schopní knihu dotlačiť. „Znížili sme počet titulov zo 440 na približne 350 ročne a skôr vsádzame na osvedčené mená alebo žánre“ hovorí Néma. Zvažovať vydanie musia aj pri farebných tituloch ako encyklopédie a publikácie s vysokými nákladmi a drahou tlačou.
Číta sa menej, ľudia idú po zľavách
Štatistický úrad nedávno zverejnil čísla o tržbách obchodníkov. Z nich prekvapivo vyplynulo, že tržby za tovar pre kultúru a rekreáciu medziročne narástli o 7,9 percenta. Analytici vysvetľovali, že do tejto kolónky štatistický úrad zaraďuje tovar ako hračky, športové potreby a knihy. Kníhkupectvá hovoria, že oni k nárastu tržieb v tomto segmente neprispeli. Naopak, v posledných mesiacoch evidujú úbytok predaja, ktorý je citeľnejší, než v minulých rokoch. „Vo výraznejšej forme bol pokles tento rok v januári a zvlášť vo februári po zavedení tretej konsolidácie, čo už pomaly hraničí s likvidáciou kníhkupectiev a celkovo maloobchodu,“ hovorí Sabová.
Pokles predaja najmä od nového roka vidí aj Tománek z Albatrosu. „Realitu vidíme aj v kníhkupectvách, zákazníci odchádzajú s menším množstvom kníh,“ dodáva.
Sieť predajní Knihy pre každého funguje na slovenskom trhu už 33 rokov. Sústreďujú sa na predaj lacnejších kníh či kníh za prijateľnejšiu cenu. Hovoria, že ľudia pri nákupe viac premýšľajú. „Všeobecne sa záujem a návšteva našich kníhkupectiev neoslabili. Zákazníci však viac zvažujú, čo si kúpia a zameriavajú sa vo väčšej miere na akciové knihy z našej ponuky,“ hovorí majiteľ spoločnosti Róbert Horváth.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že konsolidačný balíček v tomto roku zasiahne najmä rodiny s dvoma deťmi. Tie ročne prídu o takmer 860 eur. Dvojica bez detí príde ročne približne o štyristo eur.
Knihy z druhej ruky? To bude koniec
Analytici už viackrát upozornili, že v časoch, keď domácnostiam klesá príjem, začínajú šetriť na veciach, ktoré nie sú nevyhnutné pre ich život, teda napríklad aj na knihách. Sú citlivé na ceny, preto sa pri nákupe viac pozerajú na zľavy a akcie. Vydavateľstvo Absynt hovorí, že sa im každoročný pokles predaných kusov kníh na trhu darí kompenzovať vďaka rozširovaniu počtu čitateľov. Vyžaduje si to však vyššie náklady na marketing a reklamu. Obávajú sa toho, aby cena kníh nezačala slúžiť ako argument na to, aby si ich ľudia buď vôbec nekúpili, alebo začali viac nakupovať knihy z druhej ruky. „Čo bude pre vydavateľov devastujúce. Celý knižný trh je postavený na komisnom predaji, čiže všetci, aj autori, sú platení z predaných kusov,“ hovorí Juraj Koudela.
SME, 10.3.2026