Leto je ideálny čas na spomalenie, inšpiráciu a možno aj na začatie snívať o svojom ďalšom profesionálnom dobrodružstve.

V rámci projektu RISE Bookselling Exchange, ktorý spolufinancuje EÚ a ktorý spája kníhkupcov z celej Európy s cieľom posilniť tento sektor prostredníctvom spolupráce, školení a výmeny znalostí, prevádzkuje EIBF špecializovaný program výmeny kníhkupcov. Táto iniciatíva dáva kníhkupcom z celého sveta možnosť navštíviť zahraničného kolegu a zažiť kníhkupectvo v rôznych krajinách a kontextoch, čím podporuje vzájomné učenie a inšpiráciu. 

George Sorin Pop z najväčšej rumunskej siete kníhkupectiev Cărturești pricestoval na Slovensko, aby navštívil malé nezávislé kníhkupectvo Knihy Brezno v meste Brezno. Privítala ho majiteľka obchodu Zuzana Giertlová a niekoľko dní sa venoval jej každodennej práci.

Prečo ste sa prihlásili do programu RISE Booksellers Exchange?

Prihlásil som sa, aby som sa dozvedel o miestnych atmosférách hostiteľského mesta a krajiny, aby som si všimol podobnosti medzi kultúrami, ich príslušnými lokalitami a spoločenskými trendmi. Ďalším dôvodom, prečo som sa prihlásil, bolo spoznať ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké ťažkosti a radosti z práce kníhkupectva. Aby sme videli, čo môžeme v našom kníhkupectve zlepšiť, a aby sme získali nové nápady, ktoré môžeme využiť aj vo vlastnej práci. Myslím si, že je dôležité budovať malé komunity a kontakty s ľuďmi z rovnakej oblasti.

Je kníhkupectvo, ktoré ste navštívili, porovnateľné s tým, v ktorom pracujete? Aké sú podobnosti a rozdiely?

Kníhkupectvo, ktoré som navštívila, je malé nezávislé kníhkupectvo, ktoré vlastní Zuzana, moja hostiteľka počas výmenného pobytu. Je to kníhkupectvo, ktoré predáva všetko, čo potrebujete, od obyčajného papiera až po umelecké knihy. Hlavná podobnosť je vo veľkosti obchodu a útulnej atmosfére miesta. Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma kníhkupectvami je v tom, že Cărturești je najväčší reťazec kníhkupectiev v Rumunsku, takže veci sú viac orientované na centrum, zatiaľ čo Zuzana vo svojom kníhkupectve robí takmer všetko sama, od objednávok kníh až po umiestňovanie políc.

Čo konkrétne ste sa naučili počas výmeny?

V oboch krajinách možno pozorovať rovnaké trendy v oblasti kníh; problémy s klientmi sú rovnaké; mladí ľudia čítajú čoraz menej, zatiaľ čo menšina klientov si kupuje väčšinu kníh. Združenie vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska (ZVKS) podporuje nezávislé kníhkupectvá ponukami a zľavami na knihy, čo je skvelá príležitosť, ak ste nezávislým majiteľom kníhkupectva. Vydávajú tiež katalógy s novými knihami, ktoré sú pre ich členov bezplatné a sú pre ich členov veľmi užitočné pri informovaní sa o najnovších publikáciách. Medzitým v Rumunsku nemáme národné združenie kníhkupcov. Jedna vec, ktorú som sa dozvedel, je, že slovenskí autori sa zriedka prekladajú, že sa silne uprednostňujú vydania v pevnej väzbe pred brožovanými a väčšina ich kníh je vydávaná v pevnej väzbe. 

Aké sú 3 kľúčové ponaučenia z vášho pobytu v hostiteľskom kníhkupectve, ktoré si odnášate domov?

  1. Národná asociácia kníhkupcov, ako je ZVKS, môže pomôcť a podporiť podniky v časoch núdze. Združenie pomáha malým kníhkupectvám tým, že im ponúka zľavy a lacnejšie knihy. Organizuje tiež stretnutia medzi odborníkmi z knižného priemyslu. 
  2. Je dôležité vybudovať si okolo kníhkupectva komunitu, ľudia pravidelne chodia a poflakujú sa v kníhkupectve, neformálne sa rozprávajú. Zuzanini priatelia pomáhajú s čímkoľvek čím môžu keď je kníhkupectvo otvorené, a susedia a priatelia chodia na rozhovor počas dňa.
  3. DIY (urob si sám) je niekedy lepšie ako prefabrikované výrobky, ponúka originalitu, čo je vec, ktorú veľa ľudí dostatočne nezdôrazňuje (napríklad originálne navrhnuté záložky alebo reklamné nápisy).

Myslíte si, že tieto postrehy môžu byť relevantné aj pre iné kníhkupectvá vo vašej krajine?

Samozrejme, je to niečo, čo by malo zvážiť každé kníhkupectvo. Budovanie miestnej komunity je podľa mňa jedna z najlepších vecí, ktoré môže malé kníhkupectvo urobiť, napríklad organizovaním podujatí a workshopov a spájaním ľudí, zatiaľ čo DIY závisí od toho, akí šikovní sú majiteľ a zamestnanci. Národná asociácia je prvým krokom k vytvoreniu komunity pre kníhkupcov v ktorejkoľvek danej krajine.

Využijete niektoré z vecí, ktoré ste sa naučili v zahraničí, vo svojom vlastnom kníhkupectve? Ak áno, ako? Máte aspoň jeden konkrétny príklad? 

Už teraz sa snažím zaviesť DIY prístup do kníhkupectva, kde pracujem. Ako amatérsky remeselník sa snažím vylepšiť miesto, kde trávim väčšinu času. Snažím sa ho urobiť príjemnejším a funkčnejším a využiť všetok priestor na uľahčenie nášho života a na propagáciu kníhkupectva a kníh grafickým obsahom, ktorý som vytvoril ja alebo moji kolegovia. 

Aký to bol pocit stretnúť sa s ostatnými kníhkupcami a podeliť sa o ich každodenné aktivity na knižnom trhu, na ktorý ste zvyknutí?  

Bolo to dobré, vždy je to skvelé stretnúť ľudí pracujúcich v rovnakom „cechu“ a porozprávať sa o výhodách alebo výzvach práce v kultúrnej oblasti. Bolo fajn prísť s nápadmi alebo sa len tak nenútene posťažovať na rovnaké problémy. Zdieľali sme nápady, ako môžeme zlepšiť naše podnikanie, „kradli“ sme si nápady a prichádzali s novými. Je zaujímavé, že každodenná rutina je na oboch miestach takmer vždy rovnaká (otváracie hodiny sa však líšia), objednávanie kníh, ich umiestňovanie na police – abecedné poradie a usporiadanie domén sú univerzálne pre všetky kníhkupectvá, utieranie prachu atď.

Odporučili by ste túto skúsenosť iným kníhkupcom? Prečo áno/prečo nie?

Určite! Mám kolegov, ktorí sa už prihlásili na výmenu, niektorých ďalších kolegov, ktorí sa zúčastnili konferencie RISE Bookselling v Portugalsku a kolegov, ktorí sa pravdepodobne zúčastnia iného podujatia súvisiaceho s RISE. Je to skvelá príležitosť cestovať do inej krajiny, osobne sa stretnúť s inými kolegami kníhkupcami a dozvedieť sa viac o knižnej kultúre v ich domovských krajinách.

Neskôr sa výmena uzavrela a Zuzana navštívila Georgea v Rumunsku počas svojej dovolenky, čím sa z toho stal skutočne obojstranný zážitok.