Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR vyhlásilo výzvu na podávanie žiadostí o rozvojový projekt „Múdre hranie“.
Didaktické hračky, hry či detské knihy. Na všetky tieto pomôcky mohlo takmer tisíc materských škôl po prvýkrát získať príspevok.
„Vzdelávať deti, rozvíjať ich schopnosti a zručnosti je potrebné už od mala. Som rád, že sme na tento účel vytvorili tento projekt, ktorý je prvý svojho druhu,“ priblížil minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling.
Ministerstvo školstva presadilo zmenu zákona, ktorá mu od januára umožňuje vytvárať rozvojové projekty aj pre materské školy. „Múdre hranie“ je prvý projekt tohto typu, do ktorého sa mohli zapojiť všetky materské školy zaradené do siete škôl a školských zariadení. Hodnotených bolo celkovo 2221 žiadostí. Finančné prostriedky vo výške 500 000 € boli rozdelené 706 žiadateľom. Materská škola mohla získať max. 500 €, ak ju navštevuje menej ako 50 detí a max. 1 000 €, ak ju navštevuje 50 a viac detí. Schválený zoznam podporených materských škôl s výškou pridelených finančných prostriedkov je zverejnený nižšie.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR vyhlásilo v decembri 2020 výzvu na podávanie žiadostí o rozvojový projekt „Čítame radi“.
Čítame radi 1 vyhodnotenie
Výzva bola určená všetkým verejným, cirkevným a súkromným základným školám na nákup detských a mládežníckych kníh resp. odbornej literatúry pre zamestnancov škôl. Cieľ projektu – aby deti čítali rady, mali atraktívnu a veku primeranú literatúru, a spolupráca s miestnymi kníhkupectvami.
„Ja sám som ako dieťa veľa čítal a myslím si, že je dôležité viesť deti k čítaniu a rozvíjať tak ich čitateľskú gramotnosť. Preto ma teší, že prinášame tento projekt, prostredníctvom ktorého chceme do školských knižníc dostať nové a zaujímavé tituly pre žiakov,“ uviedol minister školstva Branislav Gröhling.
Na Ministerstvo školstva prišlo 1552 žiadostí o rozvojový projekt. Po vyselektovaní duplicitných žiadostí, a tých od neoprávnených žiadateľov, ich zostalo 1397. Vzhľadom na vysoký počet kvalitne vypracovaných žiadostí, Ministerstvo školstva našlo vo svojich rezervách ešte dodatočné finančné zdroje a na základe rozhodnutia výberovej komisie vymenovanej ministrom školstva, vybralo 471 projektov škôl. Tie získajú spolu 348 228 Eur na nákup kníh podľa svojho výberu. Vybrané školy nákup kníh budú realizovať od 2.1. do 15.3.2021.
Zoznamy kníhkupectiev, ktoré si školy uviedli v žiadosti ako preferované, sme poskytli Združeniu vydavateľov a kníhkupcov SR na dojednanie špeciálnych zliav pre jednotlivé kníhkupectvá. Školy však majú možnosť nakupovať v akomkoľvek kníhkupectve, kde si zabezpečia zvýhodnené podmienky. Titulová ponuka pre školy bola na základe dohody s Ministerstvom školstva finalizovaná v spolupráci s Knižnicou pre mládež Košice.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vzhľadom k navýšeniu finančných prostriedkov na rozvojový projekt „Čítame radi“ pokračovalo vo výbere z tých žiadateľov, ktorých projekty neboli doteraz podporené a ktoré boli v dôsledku obmedzených finančných prostriedkov na tento projekt neúspešné v decembri 2020. Ministerstvo školstva vyčlenilo na pokračovanie projektu pod názvom „Čítame radi 2“ sumu 400 000 Eur.
Žiadosti boli opätovne posudzované výberovou komisiou. Na základe bodového ohodnotenia členov výberovej komisie, bolo podporených 551 žiadostí. Zoznamy kníhkupectiev, ktoré si školy uviedli v žiadosti ako preferované, sme poskytli Združeniu vydavateľov a kníhkupcov SR na dojednanie špeciálnych zliav pre jednotlivé kníhkupectvá. Školy však majú možnosť nakupovať v akomkoľvek kníhkupectve alebo kníhkupectvách, kde si zabezpečia zvýhodnené podmienky. Finančné prostriedky je potrebné vyčerpať do konca septembra 2021 a záverečnú správu zaslať do konca októbra 2021.
Týmito slovami sa ministerke kultúry Natálii Milanovej prihovorili predstavitelia Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR na stretnutí ktoré sa uskutočnilo dňa 13.8.2020.
Spoločne sa zhodli na tom, že čitateľov je potrebné vychovávať odmalička a vzbudzovať v nich záujem o literatúru. Ministerke predstavili viaceré opatrenia, ktoré môžu pomôcť knižnému sektoru, či už ide o všeobecnú propagáciu čítania, zmeny v legislatíve alebo zjednotenie úpravy pre klasické knihy, e-knihy a audioknihy.
Zástupcovia Združenia zároveň ocenili doterajšie kroky ministerstva, obzvlášť zníženie záťaže v oblasti povinných výtlačkov pre knižnice a povinných príspevkov do umeleckých fondov.
Obmedzenia z dôvodu protiepidemiologických opatrení výrazne zasiahli aj knižný trh a literárny život. Knižnice boli zatvorené, rovnako ako kníhkupectvá. Dva mesiace výpadku pocítili aj vydavatelia kníh, kníhkupci, ale aj autori.
Viac o tejto téme hovorili hostia:
Miroslava Vallová – riaditeľka Literárne informačné centrum,
Juraj Heger – vydavateľ a predseda ZVKS,
Jozef Kovalčik – riaditeľ Fondu na podporu umenia,
Martin Jurčo – moderátor rtvs.
Programové tézy pre posilňovanie čitateľskej gramotnosti, budovanie vzdelanostnej ekonomiky a podporu dynamického knižného trhu.
Nespočetne veľa štúdií dokazuje, že knihy a čítanie majú pozitívny vplyv na vzdelávanie a rozvoj spoločnosti. Slovensko skončilo spomedzi 60 krajín až na 30. mieste v ukazovateli Kultúrnej vitality národa. Tá zahŕňa viaceré vzdelanostné správania: počet knižníc (vedeckých, verejných, školských), počet kníh v nich, priemernú dĺžku štúdia, rovnocennosť počas štúdia (myslia sa tým rozdiely vo výsledkoch detí z bohatého a chudobného prostredia), prístup k internetu, počet novín a časopisov a takisto vnímaná hodnota čítania.
Zároveň je dokázané, že deti rodičov, ktorí majú doma mnoho kníh majú zhruba o 20% vyššiu pravdepodobnosť, že ukončia univerzitu. Dieťa, ktoré vyrastá v domácnosti, kde je aspoň 25 kníh, bude v priemere študovať o 2 roky dlhšie, ako jeho rovesník, ktorý má obmedzený prístup ku knihám. Počet kníh v domácnosti je silnejším faktorom na vzdelanie dieťaťa než vzdelanie rodiča.
Je nespochybiteľné, že rozvoj vzdelania a budovanie vzdelanostnej ekonomiky vedie aj v dnešnej digitálnej dobe cez prístup ľudí k literatúre a čítaniu. Preto Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenska predkladá relevantným politickým stranám a hnutiam na Slovensku na diskusiu tieto programové tézy.
1) Kultúra ako prioritná oblasť pri rozvoji spoločnosti
Rezort kultúry je dlhodobo vnímaný ako nepodstatný a neatraktívny – finančne i obsahovo. Kultúra a vzdelanosť pritom nepochybne zohrá v ďalšom smerovaní Slovenska významnú úlohu. Schopnosť vnímať kultúru a porozumieť svetu je najjednoduchšou bariérou voči extrémizmu a falošným správam. Politické elity by mali kultúru vnímať ako prioritnú oblasť rozvoja a tomu by mali prispôsobiť svoju personálnu politiku. V čase fungujúceho a rastúceho hospodárstva je čas priblížiť sa k objemu rozpočtu rezortu kultúry, aký je v rozvinutých krajinách bežný.
2) Podpora knižníc a uľahčovanie prístupu ľudí ku knihám
Funkčné knižnice sú základom pre prístup znevýhodnených skupín obyvateľstva ku kultúre a vzdelaniu. Kultúrny štát podporuje rozvoj obecných a mestských knižníc a chápe dôležitosť zriadenia a podpory školskej knižnice v každej základnej a strednej škole. Štát by tiež mal vyčleniť investičné prostriedky adresne určené na rozvoj knižníc ako centier miestnej kultúry a vzdelanosti a zjednodušiť prístup knižníc k podpore zo strany miestnych potenciálnych donorov. Prístup k literatúre dokázateľne pomáha vyrovnávať sociálne rozdiely.
3) Otvorenie trhu s učebnicami
Dynamický trh s učebnicami napomáha neustálemu tlaku na vydavateľov, aby učebnice modernizovali, dopĺňali a revidovali. Jednotný štátom kontrolovaný trh s učebnicami deformuje prístup žiakov a študentov k novým informáciám a vzdelávacím metódam, súčasne vytvára priestor pre korupčné a netransparentné rozhodovanie.
4) Zníženie sadzby DPH na ďalšie formy kníh a literatúry
Čítanie je najjednoduchšou cestou ku vzdelaniu, ale aj ku rozvoju kreativity a kritického myslenia. Štáty EÚ vrátane Slovenska sa zhodli na tom, že žiadna forma čítania nesmie byť daňovým systémom znevýhodnená. Preto sa štáty zaviazali daňovo popri klasických tlačených knihách (ktoré sú na Slovensku zaradené v sadzbe 10%) zvýhodniť aj iné formy kníh – elektronické knihy, audioknihy – ako aj ostatné druhy tlačených nositeľov vzdelanostného obsahu, napríklad atlasy alebo noty. Zjednotenie sadzby DPH na všetky tieto položky by malo prakticky nulový dopad na štátny rozpočet, ale odstránilo by jednu z existujúcich bariér pre vydávanie i pre prístup ku knihám.
5) Uznanie postavenia a úlohy vydavateľov
Nová európska smernica pre autorské právo prvý krát zadefinovala nezastupiteľnú funkciu vydavateľstiev pri tvorbe kníh. Veľké množstvo titulov vzniká vďaka iniciatíve a investícii vydavateľstiev, ktoré podporujú autorov v tvorbe, spolupracujú s veľkým množstvom odborníkov pri príprave knižných titulov a nesú – najmä na menších trhoch – často nemalé riziko. (Podľa údajov FEP, Európskej federácie vydavateľov, je iba jeden z desiatich vydaných titulov ziskový. Úspech tohto titulu spolu-financuje nekomerčné alebo neúspešné tituly, bez ktorých by knižný trh bol chudobnejší.) Vydavatelia by preto v zmysle novej smernice mali požívať v niektorých oblastiach podobné práva ako autori. V našich podmienkach by v prvom rade mali mať opäť možnosť podieľať sa na rozdeľovaní prostriedkov z reprografického fondu, o ktoré pred pár rokmi na základe interpretácie jedného európskeho súdneho rozhodnutia prišli.
6) Zjednodušenie prístupu kultúrnych inštitúcií a organizácií k súkromným zdrojom
Už roky sa neefektívne diskutuje o potrebe existencie zákona, ktorý by definoval pravidlá súkromného a firemného sponzoringu kultúry, školstva alebo športu. Diskusia väčšinou končí nevyslovenou obavou politikov z toho, že sponzoring by sa stal len formou umelej optimalizácie daňových výsledkov. Akoby sa pritom zabúdalo, že 79% z venovaných prostriedkov (pri daňovej sadzbe 21%) dáva sponzor naozaj zo svojho. Je čas vytvoriť podmienky na to, aby súkromní donori mohli suplovať to, čo štát zanedbal a často aj naďalej zanedbáva.
7) Aktualizácia zákona o povinných výtlačkoch
V dávnej, analógovej minulosti slúžil systém archivácie exemplárov všetkých vydaných kníh na to, aby v prípade požiarov a iných pohrôm zostala zachovaná historická pamäť národa. V dnešnej dobe, kedy SNK všetky tituly digitalizuje a regionálne knižnice bojujú s nedostatkom priestorov pre archiváciu kníh, ktoré podľa zákona nesmú vypožičiavať, je počet tzv. „povinných výtlačkov“ u nás anachronizmom a nemá páru ani v ostatných krajinách. Zákon o povinných výtlačkoch je potrebné aktualizovať pre digitálnu éru a vydavateľstvá, ktoré sú súkromne podnikajúcimi subjektami, oslobodiť od nehoráznej požiadavky suplovať archivačnú úlohu štátu.
8) Modernizácia systému umeleckých fondov
Ďalším z fosílnych zákonov platných v oblasti knižnej kultúry je Zákon o umeleckých fondoch, na základe ktorého vydavatelia z každého honoráru strhávajú autorom odvod do týchto fondov. Domnievame sa, že myšlienka solidárneho financovania medzi autormi je správna a aktuálna, mala by však prebiehať dobrovoľnou formou a nie ako skryté dodatočné zdanenie, ktorého agendu štát preniesol na vydavateľov.
9) Podpora slovenských kníh vydávaných v zahraničí
Počet prekladov slovenských kníh do cudzích jazykov trvale rastie. Vzhľadom na nízku viditeľnosť v zahraničí našej literatúry a kultúry vôbec je však trvale potrebné zdokonaľovať systém podpory zahraničným vydavateľom pri vydávaní slovenských kníh. Fond na podporu prekladov slovenských kníh SLOLIA by mal mať istotu rozumne rastúceho objemu disponibilných prostriedkov na túto činnosť.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR vyhlásilo výzvu na podávanie žiadostí o rozvojový projekt „Múdre hranie“.
