Splnomocnencov návrh nebude súčasťou legislatívnych zmien ani záväzným pravidlom. Osemstranový dokument pripravil len nedávno a denníku ho predstavil po tom, čo publikoval článok o odozve vydavateľov, ktorí hovorili o potrebe zavedenia spoločných pravidiel pri označovaní spolupráce s AI. Štefánek tvrdí, že jeho tím nezačal tému pripravovať po kritike Šiškáčov, ale na podkladoch pracoval už dlhšie a medializovaný prípad len urýchlil diskusiu. Spor sa však podľa neho rýchlo premenil z odbornej diskusie na emotívny konflikt. „Nemôžeme to zužovať na to, že ak je použitá AI, je to kvalitné alebo nekvalitné. Snaha viesť odbornú debatu, aby sme označovali obsah, ktorý bol generovaný pomocou AI, je úplne v poriadku,“ hovorí pre SME. „Ja by som AI nedémonizoval, že berie pracovné miesta a vytvára fake obsah. AI len mení spôsob, akým pracujeme a ten, kto sa tomu prispôsobí, vie robiť svoju prácu efektívnejšie,“ pokračuje. Štefánek pôsobí ako splnomocnenec od leta 2025. Knihy by podľa neho mohli byť bodované od nuly po šesť podľa toho, akú úlohu pri ich vzniku zohrala generatívna umelá inteligencia.

Úrovne Štefánkovej stupnice:

0/6 – bez použitia generatívnej AI.

1/6 – minimálna technická asistencia, napríklad kontrola, usporiadanie materiálu alebo drobné návrhy bez podstatného tvorivého vplyvu.

2/6 – tvorivá konzultácia, teda brainstorming, rešerš, návrh osnovy, alternatív alebo spätnej väzby, pričom výsledný tvorivý obsah vytvoril človek.

3/6 – obmedzené použitie vo výsledku, keď sa niektoré výstupy AI dostali do knihy, no rozhodujúcu časť vytvoril a kontroloval človek.

4/6 – významná spolupráca človeka a AI, pri ktorej technológia vytvorila významnú časť výsledku, ale človek určil koncepciu, tvorivé smerovanie, výber a výstup výrazne upravil.

5/6 – prevažne vytvorené pomocou AI, keď AI vytvorila väčšinu výsledného obsahu a ľudský zásah spočíval najmä v koncepcii, zadávaní pokynov a výbere.

6/6 – takmer úplne vytvorené AI, keď človek zvolil tému, zadal pokyny, vybral výstup a schválil výsledok.

Označenie však podľa Štefáneka nemá byť známkou kvality ani varovaním pred knihou. Upozornil aj na náhly príval jednohviezdičkových hodnotení Šiškáčov na stránke Martinusu. Pochybuje, že všetci hodnotiaci knihu pred udelením recenzie čítali. Označovanie AI obsahu preto podľa neho nemá byť nástrojom verejného pranierovania ani automatickým rozsudkom nad kvalitou knihy.

„Ide len o informáciu o spôsobe vzniku,“ dodáva. „Chceme sa vyhnúť deleniu na AI vs. človek. Väčšina obsahu bude nejakým spôsobom spolutvorená AI, tomu sa už nevyhneme.“ Štefánkov návrh rozdeľuje spoluprácu s AI na knihe na tri časti, a to obsah, ilustrácie a preklad. Každá z nich by dostala samostatné označenie od 0 do 6. Čitateľ tak neuvidí len všeobecnú vetu, že pri knihe bola použitá AI, akú teraz nájde na nálepkách, ktoré Martinus lepí Šiškáčom na obal, ale dozvedel by sa aj, na čom konkrétne sa umelá inteligencia podieľala.

Pri pôvodnej slovenskej knihe bez prekladu by sa namiesto stupňa 0/6 pri preklade uviedlo N/A, teda „nevzťahuje sa“. Nula totiž znamená, že daná kategória bola súčasťou knihy, no generatívna AI sa pri nej nepoužila. Štefánek navrhuje vizuálne označenie pomocou šiestich guľôčok s tykadlami, ktoré pripomínajú hlavu robota. Počet vyplnených hlavičiek by ukázal mieru využitia AI a vedľa symbolu by bol vždy uvedený aj číselný údaj, napríklad ilustrácie 5/6, čo zodpovedá úrovni prevažne vytvorené pomocou AI. Zaradenie knihy do určitého stupňa sa nemá určovať iba mechanickým prepočítaním, koľko slov alebo obrazových bodov vytvorila AI. Rozhodovať má aj význam jej zásahu. Metodika by skúmala, či sa výstup AI dostal priamo do knihy, ako výrazne ho človek prepracoval, kto vykonával tvorivú kontrolu a či autor alebo redaktor niesol skutočnú zodpovednosť za výsledok. Inak môže byť posudzovaná AI, ktorá navrhla niekoľko formulácií a autor ich prepísal, a inak generátor, ktorý vytvoril väčšinu ilustrácií, z ktorých človek iba vybral najvhodnejšie. „Takéto percento býva neoveriteľné a nemusí vystihovať význam tvorivého zásahu,“ píše sa v návrhu. Stupeň má preto vychádzať z kombinácie rozsahu použitia, jeho významu a miery ľudskej kontroly.

Autor prizná použitie, vydavateľ určí stupeň

Miestom na označenie by mala byť tiráž knihy a údaje internetového kníhkupectva k danému produktu. Vydavateľ by však mohol značku dobrovoľne pridať napríklad aj na zadnú stranu obálky, do anotácie alebo katalógu. V tiráži by malo byť stručne opísané aj konkrétne použitie AI.

Príklad tiráže:
Obsah: 2/6 – AI bola použitá pri návrhu osnovy a jazykových alternatív, konečný text vytvoril autor.
Ilustrácie: 5/6 – väčšina ilustrácií bola generovaná AI a následne vybraná a upravená ilustrátorom.
Preklad: N/A – nevzťahuje sa.

Pri stupňoch od 3/6 a vyššie Štefánek odporúča uviesť minimálne jednu vysvetľujúcu vetu. Elektronická kniha alebo internetový predaj by mohli odkazovať na podrobnejšie informácie prostredníctvom odkazu či QR kódu. Takéto označenie by bolo podstatne podrobnejšie než veta, ktorú dnes používa Martinus: „Podľa informácií od vydavateľa bola pri tvorbe tejto knihy využitá umelá inteligencia.“ Tá zákazníka upozorní na použitie technológie, no nehovorí, či AI vytvorila text, obrázky, preklad alebo iba pomáhala s technickou úpravou. Návrh zároveň rozdeľuje zodpovednosť medzi viacerých aktérov. Autor, ilustrátor alebo prekladateľ by mali pravdivo deklarovať, aké nástroje použili, na aký účel, v akom rozsahu a čo z ich výstupov zostalo vo výslednej knihe. Súčasťou dokumentu je aj vzor vyhlásenia tvorcu, v ktorom uvedie stupeň použitia pri obsahu, ilustráciách a preklade, názvy nástrojov a rozsah ľudskej kontroly. Vydavateľstvo by následne vyhlásenie posúdilo podľa spoločnej metodiky, určilo výsledné označenie a uviedlo ho pri publikácii. Kníhkupectvo alebo distribútor by informáciu preniesli do produktových údajov a zobrazili zákazníkovi pred nákupom. Nad systémom by mal dohliadať správca etického kódexu. Spravoval by metodiku, grafický manuál a zoznam signatárov, poskytoval by konzultácie pri hraničných prípadoch a vybavoval podnety. Pri neúmyselnej chybe má byť hlavným cieľom oprava údajov, nie sankcia. Pri vedome nepravdivom alebo opakovanom nesprávnom označovaní by však vydavateľ alebo iný signatár mohol dočasne či natrvalo stratiť právo používať spoločnú značku. Označenie však nemá byť literárnou recenziou ani potvrdením, že je kniha originálna a právne bezproblémová. „Nový navrhnutý systém označovania obsahu by mal slúžiť predovšetkým na transparentnosť voči čitateľovi a nemá vytvárať domnienku, či ide o hodnotné alebo nehodnotné dielo,“ hovorí Štefánek.

Chystajú kódex a plánujú stretnutie so splnomocnencom

Denník s otázkami o označovaní a prístupe ku knihám vytvoreným pomocou AI kontaktoval viaceré kníhkupectvá. Martinus ako prvý označuje knihy, pri ktorých tvorbe vydavateľ priznal použitie AI. Plánuje to robiť aj pri všetkých ďalších takýchto tituloch. „Platí to aj pre naše kamenné kníhkupectvá, kde budú takéto knihy označené nálepkou,“ hovorí pre SME marketingový riaditeľ Martinusu Juraj Šlesar. Podmienkou je, že musí ísť o informáciu, ktorá je buď uvedená v tiráži knihy alebo nej vydavateľstvo informuje kníhkupectvo. „Je však dôležité dodať, že v súčasnosti je to na dobrovoľnosti vydavateľstva alebo autora, či nás o tomto fakte informuje alebo nie. Rovnako ako aj o tom, do akej miery bola AI využívaná,“ pokračuje. Aj e-shop kníhkupectva Gorila plánuje označovať knihy, pri ktorých tvorbe bola na základe informácie od vydavateľa využitá AI. Kníhkupectvo zároveň nepredpokladá, že takých kníh je aktuálne na trhu zásadne veľa, a tak neplánuje vytvárať samostatnú možnosť filtrácie. Rovnaké vyjadrenie denníku poskytol aj Martinus. Kníhkupectvo Panta Rhei neodpovedalo.

Nad tým ako označovať knihy spolutvorené umelou inteligenciou sa zamýšľajú aj v Združení vydavateľstiev a kníhkupectiev. Medzi členmi však ešte nie je zhoda, či pôjde o štítok v podobe nálepky, text, ikonu, alebo vodoznak. „Čo sa týka kódexu, malo by ísť svojím spôsobom o memorandum, odporúčania vydavateľom, kníhkupcom, čitateľom aby bolo jasné, že kniha má napríklad vytvorený text pomocou AI, alebo grafiku, prípadne obálku,“ pokračuje Gajdoš. Keďže neexistuje právna definícia, nateraz nie je presne určená zodpovednosť ani povinnosť pre autorov a vydavateľov informovať o spolupráci s umelou inteligenciou. „Podľa všetkého to bude založené na dobrovoľnosti, pokým nepôjde o legislatívnu úpravu. Autor, vydavateľ a kníhkupec by mali spolupracovať a byť k sebe féroví,“ hovorí Gajdoš. Ide podľa neho o reťazec. Kníhkupec sa spolieha na vydavateľa, a ten zas na autora s tým, že mu poskytne pravdivé informácie. Nezodpovedanou otázkou zostáva, či označenia budú škodiť knihám a prekážať čitateľom. „To je ťažké zodpovedať. Kniha Šiškáči sa predávala a pokým sa na situáciu neupozornilo, možno by sa predávala aj naďalej. Iná vec je, že v grafike boli naozaj chyby, ktoré by kniha nemala obsahovať,“ zdôrazňuje Gajdoš.

Združenie je zároveň členom Federácie európskych vydavateľov a Európskej medzinárodnej kníhkupeckej federácie. „Budeme sa pýtať, ako vnímajú situáciu a ako to funguje na iných, európskych knižných trhoch,“ uvádza. Rovnako plánujú kontaktovať splnomocnenca vlády pre umelú inteligenciu aby sa s ním pozhovárali o jeho návrhu.

Kódex by šiel ďalej než európsky zákon

Splnomocnenec Štefánek preferuje, aby podrobné pravidlá označovania AI neboli súčasťou zákona. Generatívne nástroje sa podľa neho menia príliš rýchlo a zdĺhavý legislatívny proces by nevedel adekvátne rýchlo reagovať. Preto za najvhodnejší prístup považuje prijatie etického kódexu alebo memoranda, na ktorom sa dohodnú vydavatelia, autori, ilustrátori, prekladatelia, kníhkupci a ich zastupujúce organizácie. Čím viac sa ich zapojí, tým väčšiu váhu by takáto dohoda mala. Úrad splnomocnenca je podľa neho pripravený poskytnúť svoje odborné know-how pri tvorbe metodiky.

Predseda Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska a majiteľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger pre SME potvrdil, že so Štefánkom už nadviazal kontakt.

Ak sa im podarí dohodnúť sa na etickom kódexe, takýto systém by mohol byť podľa Štefánka inšpiráciou aj pre ďalšie členské štáty Únie. Podľa neho by sme sa stali prvou krajinou, ktorej by sa takýto systém podarilo zaviesť. Problematikou sa zaoberá aj európsky Akt o umelej inteligencii. Ten však neprikazuje, aby mala každá beletristická kniha pri predaji viditeľné označenie miery spolupráce s AI. Regulačný balíček je podľa Štefánka taký komplexný, že sa chodia do Únie radiť aj predstavitelia USA, ktorí majú v niektorých štátoch problém s neregulovaným vývojom umelej inteligencie. „Vznikajú totiž škody na ľudskom zdraví aj majetku,“ dodáva.

Od 2. augusta 2026 sa začnú v rámci aktu uplatňovať aj povinnosti týkajúce sa transparentnosti označovania syntetického obsahu. Pri textoch týkajúcich sa verejného záujmu sa povinnosť viditeľného označenia neuplatní rovnako, ako vtedy, ak obsah prešiel ľudskou kontrolou alebo redakčným procesom a niekto za jeho zverejnenie nesie redakčnú zodpovednosť. Pri umeleckých a fiktívnych dielach má byť prípadné oznámenie primerané a nemá narušiť vnímanie alebo používanie diela. Štefánkov návrh by tak šiel nad rámec všeobecného zákonného minima. Slabinu systému však bude predstavovať jeho dobrovoľnosť. Fungovať bude iba vtedy, keď sa k nemu pripojí významná časť trhu a tvorcovia budú úprimní pri využívaní nástrojov AI. „Do budúcna však už bude AI len presnejšia a bude zložitejšie rozlišovať, čo je reálne a do akej miery bola použitá,“ hovorí.