Štát nakupuje učebnice

Štát nakupuje učebnice za 20 miliónov. Ministerstvo školstva ohlásilo jeden z najväčších nákupov učebníc v histórii, ktorý má do škôl priniesť moderné publikácie prispôsobené novej kurikulárnej reforme.

Rezort pod vedením Tomáša Druckera (Hlas) spustil verejné obstarávanie v hodnote 20 miliónov eur s cieľom zabezpečiť, aby o výbere kníh rozhodovali výlučne učitelia podľa potrieb svojich žiakov. Administratívnu ťarchu na seba má prevziať štát. Na centrálnom portáli ministerstva budú dostupné všetky učebnice s doložkou, ktorá garantuje kvalitu a súlad so štátnym vzdelávacím programom. Ministerstvo sľubuje, že učebnice umožnia pedagógom, aby učili inkluzívne a prispôsobili výučbu tempu či kultúrnemu zázemiu konkrétnej triedy. „Učiteľom zostane sloboda voľby a odbremeníme ich od administratívnej záťaže,“ vyhlásil minister Drucker, podľa ktorého má tento krok podporiť moderné metódy vzdelávania. Celý nákup má prebehnúť cez takzvaný dynamický nákupný systém (DNS), ktorý rezort označuje za jeden z najtransparentnejších nástrojov verejného obstarávania. Do systému sa podľa ministerstva môže prihlásiť každý vydavateľ, ktorý splní podmienky. To by malo zabezpečiť otvorenosť trhu a priebežné dopĺňanie nových titulov. Centrálny nákup je podľa ministerstva najefektívnejší spôsob, ako ochrániť školy pred zložitým papierovaním a ako využiť európske zdroje z plánu obnovy. V ňom je na tender vyčlenených 15 miliónov bez DPH.

Ministerstvo potrebuje rýchlo minúť peniaze, hodnotí Viktor Križo

Realita ukrytá v súťažných podkladoch verejného obstarávania v hodnote 20 miliónov eur však naznačuje iný príbeh, hodnotí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý zároveň pôsobí v Komisii pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko 2021 – 2027. „Do pol roka treba minúť 20 miliónov eur z plánu obnovy, inak prepadnú,“ hodnotí tender. Nakupovanie učebníc je síce jedným z míľnikov plánu obnovy, podľa Križa však malo byť spojené aj s nejakými reformami, čo v tomto prípade nie je. Kým oficiálna komunikácia hovorí o efektivite a odbremenení škôl, podmienky tendra podľa Križa skôr naznačujú návrat k centrálnemu riadeniu, extrémne finančné riziko prenesené na dodávateľov a hrozbu, že sa nakúpia státisíce kníh, ktoré nemusia byť aktuálne v čase, keď kurikulárna reforma naplno nabehne.

Tlak míľnikov a hrozba prepadnutia peňazí

Základným motívom celého tendra nie je podľa Križa náhla potreba nových kníh, ale časový stres. Školstvo malo dlhodobo problémy s plnením míľnikov plánu obnovy. „Je to v podstate stará pesnička. Školstvo malo ešte po dvoch alebo troch rokoch od začiatku čerpania červený semafor. Nebol splnený takmer žiaden míľnik,“ vysvetľuje Križo. V tom čase bol ministrom školstva Branislav Gröhling zo SaS. Ministerstvo uisťuje, že školy budú popri centrálnom nákupe naďalej dostávať aj príspevok zo štátneho rozpočtu. „Nový systém sa na tieto prostriedky zatiaľ nevzťahuje, no ak sa v praxi osvedčí, ministerstvo zváži jeho rozšírenie aj na učebnice financované zo štátnych zdrojov,“ uviedol tlačový odbor rezortu. Dvadsať miliónov eur určených na nákup učebníc musí rezort minúť v priebehu nasledujúceho polroka, inak o ne príde. Tender je navyše v protiklade s reformou nákupu učebníc, ktorá prebehla len pred štyrmi rokmi pod Gröhlingom. „Tá reforma už pred štyrmi rokmi prebehla, volala sa decentralizácia trhu učebníc, to znamená, že školy dostanú peniaze – zhruba desaťtisíc eur – a každoročne si samy nakupujú,“ opisuje doterajšiu prax Križo. Tento systém dával školám slobodu vybrať si presne to, čo potrebujú. Aktuálny tender však zavádza Dynamický nákupný systém (DNS). Ide o plne elektronický proces, ktorý sa štandardne používa na nákup bežných tovarov, ako sú napríklad kancelársky papier či tonery, pri ktorých je ľahké porovnávať produkty. V tomto systéme sa vytvorí zoznam kvalifikovaných dodávateľov, ktorých ministerstvo vyzýva na predkladanie ponúk. Problémom je, že ministerstvo chce tento systém použiť na nákup autorských diel – učebníc, a to centrálne pre celé Slovensko. „Vlastne sa vraciame do čias 2020, keď bol centrálny trh na nákup učebníc a štát nakúpil učebnice pre všetky školy,“ hodnotí krok ministerstva Križo.

Nákup prostredníctvom DNS je rozdelený do dvoch fáz. V prvej fáze, ktorá práve prebieha (s termínom do 22. decembra), sa dodávatelia kvalifikujú do systému splnením podmienok účasti. V druhej fáze bude ministerstvo týmto kvalifikovaným dodávateľom zasielať konkrétne výzvy na predkladanie ponúk podľa aktuálnych potrieb. V týchto čiastkových súťažiach vyhrá ten dodávateľ, ktorý ponúkne najnižšiu celkovú cenu za celý balík požadovaných učebníc. Podmienky účasti sú vzhľadom na obnos peňazí pomerne minimalistické. Nádejný dodávateľ (firma aj jej štatutári) musí preukázať, že nemá záznam v registri trestov, že nedlží štátu, nie je v konkurze a nikdy neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Ministerstvo však nepýta žiaden dôkaz o obrate, poistení zodpovednosti ani finančnej stabilite. Do súťaže sa teda technicky môže prihlásiť aj firma s nulovým obratom. Rezort nepožaduje žiadne referencie z minulosti ani dôkaz o logistických kapacitách, teda skladoch či vozidlách.

Ministerstvo: Nechceli sme klásť prekážky

Dynamický nákupný systém je podľa rezortu flexibilný a určený pre „bežne dostupné tovary“, preto nechcú klásť prekážky ani malým a stredným firmám. Z tohto dôvodu sa rozhodli nevyžadovať od uchádzačov žiadne dôkazy o finančnom zdraví či technických kapacitách, ako sú sklady alebo distribučné možnosti. Keďže učebnice považujú za bežný tovar, jediným rozhodujúcim faktorom pri výbere dodávateľa bude najnižšia cena. „Zámerom je umožniť, aby sa doň mohlo prihlásiť maximálne široké spektrum dodávateľov vrátane malých a stredných firiem,“ uviedlo ministerstvo školstva. Rezort sa bráni aj voči výhradám k termínu uzávierky, ktorý pripadá na 22. decembra. Tvrdí, že postupoval presne podľa zákona, ktorý stanovuje minimálnu lehotu 30 dní od odoslania oznámenia do vestníka, čo sa stalo 21. novembra. Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že „vianočný termín“ nie je definitívny a dodávatelia, ktorí ho nestihnú, môžu požiadať o zaradenie do systému aj kedykoľvek neskôr.

Pokiaľ ide o samotné učebnice, nakupovať sa budú tituly s platnou doložkou podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu. Kľúčové je explicitné uvedenie ministerstva v súťažných podkladoch, že nebude akceptovať ekvivalentné riešenia (náhrady). Obstarávať sa budú konkrétne tituly, ktoré si školy vyberú. Zoznam učebníc, ktoré sa budú kupovať, v tejto chvíli nie je verejne známy. Konkrétne názvy a počty kusov budú až v jednotlivých výzvach na predkladanie ponúk, ktoré ministerstvo začne posielať dodávateľom zaradeným v systéme. Tieto výzvy budú prichádzať v nepravidelných intervaloch počas trvania systému (48 mesiacov), hoci vzhľadom na termíny plánu obnovy sa dá predpokladať, že k veľkým nákupom dôjde už v najbližších mesiacoch.

Jediným kritériom je cena

Okrem formy nákupu je problematický aj časový rámec a obsah. Ministerstvo chce nakupovať učebnice k novej kurikulárnej reforme, ktorá sa však celoplošne začína pre prvákov až v septembri 2026 a postupne bude nabiehať do vyšších ročníkov. Križo sa pýta, kto by teraz pripravoval učebnice pre ročníky, ktoré sa do reformy dostanú až o niekoľko rokov: „Deviataci budú prví až o desať rokov. A kto by bol taký samovrah, aby teraz vydával učebnicu na novú kurikulárnu reformu, napríklad pre šiestakov, siedmakov?“ Upozorňuje, že osnovy sa dovtedy môžu zmeniť a knihy nakúpené teraz budú zbytočné. Navyše jediným hodnotiacim kritériom v súťaži je cena. To podľa neho povedie k tomu, že nerozhodne kvalita, ktorú by si vybrali učitelia, ale najlacnejšia ponuka centrálneho dodávateľa.

Takto duševné vlastníctvo nefunguje

Súčasťou požiadaviek ministerstva sú aj digitálne verzie učebníc. Križo však upozorňuje na nereálnosť očakávania, že vydavatelia odovzdajú svoje duševné vlastníctvo štátu zadarmo alebo lacno. „Ktorý vydavateľ dá niekomu elektronickú verziu svojho autorského diela? To vo svete nefunguje takto, že dáte niekomu celé dielo elektronicky k dispozícii a on si s tým môže robiť, čo chce,“ vysvetľuje Križo. Ministerstvo tvrdí, že predmetom zákazky nie je „nadobudnutie majetkových autorských práv k učebniciam ani získanie oprávnenia na ich ďalšie voľné šírenie v digitálnej podobe“. Cieľom je podľa stanoviska len získanie „nevýhradnej licencie na ich používanie, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie účelu zákazky“.

Rezort školstva nepočíta s prevodom majetkových autorských práv ani s odovzdaním kontroly nad duševným vlastníctvom štátu a podmienky prirovnáva k bežnému nákupu softvéru či e-kníh.

Tender navyše obsahuje kombináciu podmienok, ktorá môže položiť akúkoľvek firmu bez obrovského kapitálu. Právo vystaviť faktúru vzniká dodávateľovi až „po úplnom dodaní edukačných publikácií“. Splatnosť faktúry je nastavená na 60 pracovných dní. V praxi to znamená, že dodávateľ musí z vlastného vrecka zaplatiť tlač a distribúciu napríklad v lete, ale peniaze od štátu uvidí najskôr v novembri alebo decembri. „Kto má taký cashflow v čase krízy?“ pýta sa Križo. Rizikom pre dodávateľov je aj ustanovenie, podľa ktorého môže ministerstvo od zmluvy odstúpiť bez sankcií, ak „výsledky finančnej kontroly neumožňujú financovanie“. Štát tak prenáša celé riziko čerpania eurofondov na podnikateľa. Ak kdekoľvek v procese nastane chyba, dodávateľovi, ktorý už knihy vytlačil, neostane nič. Napriek sľubom o digitalizácii tender vyžaduje aj to, aby faktúra obsahovala „dva originálne rovnopisy podpísaného preberacieho protokolu v listinnej podobe“. Pri stovkách škôl to znamená tisíce strán papierov, ktoré musia fyzicky cestovať po Slovensku, čo zvyšuje náklady a chybovosť. Zmluva stanovuje pokutu za omeškanie vo výške 0,2 percenta denne z hodnoty tovaru. Okrem toho hrozí pokuta 100 eur denne, ak ktorýkoľvek subdodávateľ (napríklad regionálny dopravca) nebude zapísaný v Registri partnerov verejného sektora. V konečnom dôsledku ministerstvo formálne splní podmienky a vyčerpá milióny eur z plánu obnovy, no podľa Križa je otázne, či to prinesie hodnotu. „Podľa môjho názoru to budú úplne zbytočne minuté peniaze. Nie je mysliteľné, aby sme mali v tomto polroku hotové učebnice, o ktorých už vieme súťažne povedať, že tieto sú tie, ktoré štát za dvadsať miliónov má nakúpiť,“ uzatvára Križo. Na kritiku, že nakupovať učebnice pre vyššie ročníky v čase, keď sa reforma týka len prvákov, je plytvanie, rezort odpovedá, že „neplánuje obstarávať učebnice do zásoby“. Nákupy majú prebiehať postupne počas štyroch rokov. „Školy budú môcť v rámci trvania dynamického nákupného systému objednávať učebnice postupne, a to pre tie ročníky, ktoré na nové kurikulum nabehnú v čase, keď reálne vznikne potreba ich dodania,“ uvádza ministerstvo. Konkrétne objednávky tak budú odvodené „výlučne od reálnych objednávok škôl“, aby sa predišlo nákupu titulov, ktoré by v skladoch zostarli.

Denník N, 17.12.2025

Deklarácia pre moderné školstvo

DEKLARÁCIA PLATFORMY VYDAVATEĽOV EDUKAČNYCH PUBLIKÁCIÍ
STRATEGY FOR THE DEVELOPMENT OF THE PLATFORM OF EDUCATIONAL PUBLISHERS IN SLOVAKIA

Pre moderné a efektívne školstvo

1. Kvalita vzdelávania si vyžaduje profesionálne vytvorené edukačné publikácie

Kvalitné a koncepčné edukačné publikácie edukačné publikácie sú základom pre úspech každej reformy. Bez systematicky pripravených materiálov – učebníc, pracovných zošitov a metodických príručiek – nie je možné zabezpečiť moderný a ucelený vyučovací proces. Žiaci a študenti musia pracovať s materiálmi, ktoré sú koncepčne pripravené (v printovej alebo digitálnej podobe), a ktoré reflektujú najnovšie metodiky. Kvalitné edukačné publikácie sú investíciou do budúcnosti školy.

 2. Transparentný a férový systém schvaľovania edukačných publikácií

Systém schvaľovania edukačných publikácií musí byť maximálne transparentný a jednoznačný. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže SR alebo ním riadená inštitúcia má rozhodovať výlučne o súlade so Štátnym vzdelávacím programom (ŠVP). Požadujeme, aby bol proces schvaľovania chránený pred zavádzaním, spomaľovaním a akýmkoľvek ovplyvňovaním výsledku. O konečnej ponuke a jej rozmanitosti rozhodujú školy, nie úradníci.

3. Otvorený trh je garanciou najlepších materiálov

Najvyššia kvalita edukačných publikácií vzniká v prostredí otvorenej súťaže medzi vydavateľmi. Konkurencia núti vydavateľov k neustálej inovácii a overovaniu portfólia v praxi.
. Sme zásadne proti priamemu nákupu edukačných publikácií MŠVVaM SR alebo inými priamo riadenými organizáciami.
. Odmietame vytváranie nekoncepčných a nesystematických otvorených vzdelávacích zdrojov, ktoré znižujú kvalitu vzdelávacieho procesu. Školy si zaslúžia overenú kvalitu z otvoreného trhu.

4. Predvídateľné financovanie pre riaditeľov aj vydavateľov

Financovanie zo strany štátu – teda príspevok na edukačné publikácie – musí byť jasné a predvídateľné. Len prehľadné a stabilné financovanie umožňuje vydavateľom dlhodobo a starostlivo budovať a overovať svoje portfóliá. Zároveň dáva riaditeľom a učiteľom istotu pri systematickom budovaní knižnice edukačných materiálov vo svojich školách. Predvídateľné financovanie je pre školy  a aj štát zárukou stabilnej ponuky.

Bratislava, 17.12.2025

Rádio Slovensko – Kontakty

Bibliotéka – čo sa stalo s naším najväčším a najdôležitejším knižným veľtrhom?
Zuzana Belková, redaktorka, moderátorka, dramaturgička SRo a intendantka Rádia Devín,
Juraj Heger, predseda Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska a riaditeľ vydavateľstva Slovart,
Moderuje: Petra Strižková, relácia Kontakty

 

Slovensko prišlo o svoj najväčší a najdôležitejší knižný veľtrh. Bibliotéka fungovala 31 rokov – vždy na jeseň do Bratislavy mierili tisíce milovníkov kníh. Na Bibliotéke vystavovali veľké aj malé vydavateľstvá, domáce aj zahraničné. Pre spisovateľov bola prestížnym miestom, kde predstavovali svoje nové knižky – konali sa tam besedy, spoločenské podujatia, vo veľkom sa hrali spoločenské hry. Posledné roky však Bibliotéka v priestoroch bratislavského výstaviska Incheba začala upadať – návštevníkov bolo stále menej a menej, vydavateľstvá sa sťažovali na slabé zázemie veľtrhu, úroveň služieb aj to, že sa tam prezentujú knižky s krajne pravicovým, proruským a konšpiračným zameraním. Viaceré renomované vydavateľstvá na posledné ročníky Bibliotéky odmietli prísť. Tento rok sa Bibliotéka neuskutočnila resp. tento rok sa Bibliotéka skončila. Je to definitívne? Potrebuje Slovensko veľký knižný veľtrh? Ak áno, ako by mal vyzerať aby sme sa aspoň priblížili európskemu štandardu knižných veľtrhov. Musí byť Bibliotéka nevyhnutne v Bratislave?

Knihoboxy

Na vybraných železničných staniciach pribudli v rámci kampane „Začni čítať“ knižné stojany.
Cestujúci si z nich môžu počas čakania na vlak požičať knihu.
Knihu požičaj, prečítaj, vráť.
Knihoboxy.

Menej peňazí za titul

Európsky knižný trh dosiahol v roku 2024 svoj historicky najvyšší obrat vo výške 24,9 miliardy EUR, čím prekonal predchádzajúci vrchol z roku 2007 vo výške 24,5 miliardy EUR. Avšak po zohľadnení inflácie čelí odvetvie úplne inej realite, vyplýva z údajov, ktoré prezentovala Federácia európskych vydavateľov (FEP) na Frankfurter Buchmesse

„Možno máme problém“ uznal Enrico Turrin, zástupca riaditeľa FEP, keď zverejnil čísla upravené o infláciu, ktoré vykresľujú znepokojivý obraz. Zatiaľ čo nominálny obrat v roku 2024 vzrástol o 2,2 %, reálny obrat prudko klesol na 15,5 miliardy EUR, čo predstavuje pokles z 22,2 miliardy EUR v roku 2004. „Pohľad na reálne podmienky vykresľuje úplne iný obraz“ zdôraznil Turrin počas svojej prezentácie.

Pokles objemu maskuje rast riadený cenami

Expanziu trhu za posledné 3 roky charakterizoval znepokojujúci trend: hodnota rastie, objem klesá, pričom hlavným motorom sú ceny. Nový výskum sledujúci predaj tlačených kníh na hlavných trhoch  vrátane Nemecka, Talianska, Španielska, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Fínska a Portugalska ktoré predstavujú 75 % európskeho obratu  odhaľuje 5,1 % pokles predaných kusov medzi rokmi 2021 a 2024. To znamená približne o 95 miliónov menej predaných kníh, a to aj napriek tomu, že celkový počet predaných kópií ročne zostáva nad 2,5 miliardy. Trhová hodnota za cenu uvedenú na obálke dosiahla v roku 2024 36,1 miliardy EUR, uviedol Turrin, pričom sledoval podobnú trajektóriu ako čistý obrat vydavateľov. Celková trhová hodnota vrátane exportu európskych vydavateľov a dovážaných kníh sa odhaduje na 36 až 39 miliárd EUR.

Otázka ziskovosti

Obavy o ziskovosť sektora presahujú rámec inflačných rozdielov. Ceny kníh vzrástli za posledných 20 rokov iba o 38,3 % v porovnaní so všeobecnou infláciou 64,1 %. Len v roku 2023 dosiahla všeobecná inflácia 6,4 %, zatiaľ čo ceny kníh vzrástli len o 4,1 %. „Mali sme mnoho rokov, v ktorých sa počet titulov zvyšoval, ale nie obrat, čo podľa jednoduchej rovnice znamená menej peňazí na titul“ povedal Turrin. Medzi ďalšie tlaky patrí prechod na digitálne formáty s odlišnými obchodnými modelmi, nárast trhu s použitou literatúrou – najmä vo Francúzsku, kde každá štvrtá alebo piata predaná kniha je z druhej ruky, a rastúca čitateľská základňa v pôvodných jazykoch, najmä v angličtine. Produkcia nových titulov sa stabilizovala na približne 580 000 ročne, čo je pokles oproti vrcholu 610 000 v roku 2017, čo naznačuje potenciálnu racionalizáciu trhu po kríze COVID-19. Aktívny katalóg v súčasnosti obsahuje 14,3 milióna titulov, pričom približne 3,4 milióna je dostupných vo formáte elektronických kníh alebo audiokníh.

Štruktúra trhu a zmeny v distribúcii

Kamenné kníhkupectvá pokračovali v postupnom oživení aj v roku 2024, keď dosiahli 48,2 % obratu, čo je nárast oproti 43,6 % v roku 2021, ale stále pod úrovňou 50,3 % z obdobia pred pandémiou v roku 2019. Online predaj klesol z vrcholu 29,1 % v roku 2021 na 23,5 % v roku 2024, zatiaľ čo priamy predaj vrátane knižníc a knižných klubov vzrástol na 17,3 %. Tlačené knihy zostávajú dominantné s 82,9 % obratu, ale audioknihy sa stali najrýchlejšie rastúcim segmentom ktorý sa rozšíril z 2,5 % v roku 2021 na 4,2 % v roku 2024. Turrin však varoval, že toto číslo je „podhodnotené, pretože v súčasnosti sa takmer všetky audioknihy predávajú v predplatnom, často v zmiešaných službách“.

Údaje podľa jednotlivých krajín odhaľujú dramatický rast audiokníh:
. Fínsko vzrástlo od roku 2021 o 243,8 %,
. Taliansko vzrástlo o 233,3 % a
. Spojené kráľovstvo vzrástlo o 68,9 %.

Rast predaja elektronických kníh vykazoval podobné trendy, pričom Fínsko viedlo so 100 % rastom, nasledovalo Švédsko (54,1 %) a Spojené kráľovstvo (23,7 %).Stagnácia v oblasti detských kníh, stabilizácia exportuDetské knihy, ktoré v roku 2017 dosiahli 21,2 % obratu, klesli v roku 2024 na 17,9 %. „Možno deti nečítajú toľko ako predtým, ale existuje aj iný dôvod, ktorý nie je taký zrejmý. V mnohých krajinách, napríklad v Taliansku, máme čoraz menej detí. Ak máte menej detí, nemôžete deťom predať viac kníh“ povedal TurrinExport sa v roku 2024 zotavil na 20,3 % obratu, čo je oživenie z 18,3 % minima počas pandémie v rokoch 2020 – 2021, hoci zostal pod vrcholom 22,9 % z roku 2015.

Kríza čítania

Asi najznepokojujúcejšie sú údaje o čitateľnosti. Prieskum Eurostatu z roku 2022 odhalil, že 47,2 % Európanov vo veku 16 a viac rokov nečíta knihy. Miera nečítania sa zvyšuje s vekom a dosahuje 52,9 % medzi ľuďmi vo veku 65 a viac rokov, pričom pretrvávajú rodové rozdiely: 55,5 % mužov oproti 39,5 % žien uvádza, že nečítajú knihy. Vzdelanie sa ukazuje ako najsilnejší faktor: 67,6 % ľudí s nízkou úrovňou vzdelania nečíta, v porovnaní s 22,9 % s terciárnym vzdelaním. Je pozoruhodné, že iba 1,8 % uvádza finančné dôvody, prečo nečítajú, zatiaľ čo 51,3 % respondentov uvádza „žiadny záujem“. „Nemusíme zlacňovať knihy. Musíme ich urobiť príťažlivejšími“ povedal Turrin.

Regionálne rozdiely a španielska výnimka

Trh v roku 2024 vykazoval zmiešanú regionálnu výkonnosť. Španielsko vyniká ako „jediný veľký európsky trh s 12-ročným po sebe idúcim rastom“, pričom údaje za prvú polovicu roku 2025 ukazujú rast o 4,1 %. Španielsko a Portugalsko vykazujú rast objemu popri náraste hodnoty, čo je v kontraste s väčšinou európskych trhov.

Severské krajiny čelia odlišným výzvam, pričom trh s audioknihami sa spomalil a predaj tlačených kníh pod úrovňou z roku 2019, keďže digitálne formáty zachytávajú všetok rast. Nemecko a Taliansko mali začiatkom roka 2025 problémy, zatiaľ čo Fínsko vykázalo silný výkon poháňaný digitálnymi technológiami.

Keďže najväčší európsky kultúrny priemysel čelí inflačným tlakom, meniacim sa spotrebiteľským vzorcom a obavám čitateľov, sektor čelí kritickej otázke, ako to vyjadril Turrin: „môže sa nominálny rast premietnuť do udržateľnej ziskovosti, alebo reálny pokles signalizuje hlbšie štrukturálne výzvy, ktoré nás čakajú?“.

Publishing Perspectives, 16.10.2025